V Bratislave 27.3.2016

Vážená pani poslankyňa, vážený pán poslanec,
Dovoľte mi v mene Občianskeho združenia Právo na bývanie pogratulovať Vám k zvoleniu za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Byť poslancom Vám prináša možnosť zásadne ovplyvňovať vývoj našej krajiny na najbližšie 4 roky. Zároveň Vás zaväzuje vykonávať správne a zodpovedné rozhodnutia v súlade s Vaším vedomím a svedomím. Pri rozhodovaní je často dôležitý pragmatizmus a kompromis, ale nikdy nezabúdajte na ľudskosť a spravodlivosť.
Obraciam sa na Vás s prosbou o vyriešenie krivdy, ktorú sa v doterajších šiestich volebných obdobiach NR SR nepodarilo vyriešiť. Ide o problematiku bývalých užívateľov reštituovaných a privatizovaných bytov. Týmto bolo, na rozdiel od cca 99% ostatných obyvateľov, zabránené odkúpiť si nimi obývané byty do vlastníctva podľa zák. č. 182/1993. Nebola im ani poskytnutá žiadna adekvátna náhrada. Štát kombináciou viacerých nedotiahnutých zákonov dostal týchto ľudí na slepú koľaj, na ktorej v utrpení a zúfalstve už vyše dvoch desaťročí čakajú na spravodlivosť a odstránenie krivdy. Psychický stres spôsobený stratou celoživotného bývania si u mnohých občanov vyžiadal vysokú daň na ich zdraví a životoch.
Súčasné riešenie spočíva v násilnom a skrivodlivom vysťahovaní nájomníkov do konca roku 2016 do náhradných nájomných bytov podľa zákona 260/2011, ktorý bol vypracovaný v zmysle vládou prijatej koncepcie. Zákon aj koncepcia sú nespravodlivé, antisociálne, diskriminačné, deravé a nedostačujúce. Krivdu vôbec neriešia. Nezaoberajú sa nájomníkmi z privatizovaných bytov, z cirkevných bytov, ani časťou nájomníkov z reštituovaných bytov. Predpísaná náhrada nie je adekvátna ani rozlohou, ani polohou. Byty nie sú postavené a do termínu stanoveného zákonom ani nebudú. Navyše budú vlastníctvom mesta. Hodnota, ktorú dostane nájomník, je nula eur. S tým je spojené aj zvyšovanie nájomného, ktoré od roku 1992 dodnes narástlo o neuveriteľných 1311%. Niektorí to vzdávajú a radšej v zúfalstve po 25 rokoch útrap odchádzajú dožiť kamkoľvek, kde ich prichýlia. Tomuto sa nedá povedať spravodlivosť a odstránenie krivdy. Čoraz častejšie sa zamýšľame nad tým, či zámerom nie je čakanie na smrť postihnutých osôb.
Počas 25 rokov sme sa aktivizovali a obracali na rôzne strany, žiaľ, neúspešne. Nielenže nám nikto nevie pomôcť a poradiť, ale nik nám nevedel ani odporučiť úrad, osobu, či inštitúciu, ktorá má kompetencie na riešenie našej situácie. Nakoniec sme dospeli sme k záveru, že nám môže pomôcť jedine parlament. Konkrétne jeho jednotliví poslanci. Iba im prislúcha rozhodovať v tejto veci.
V minulom volebnom období nám skrsla iskra nádeje v podobe návrhu novely zákona z pera poslankyne Heleny Mezenskej (čpt 320 z 9.11.2012). Táto novela mala rozšíriť možnosti riešení aj o finančnú náhradu vypočítanú podľa navrhnutého kľúča. Mal to byť obojstranný kompromis, ktorého ambíciou bolo aspoň čiastočne odstrániť existujúcu krivdu. Hoci by nebol adekvátnou náhradou, väčšina by ho viac-menej akceptovala. Rozčarovaním pre nás bolo hlasovanie o tejto novele, ktorého sme sa osobne zúčastnili na balkóne parlamentu. Proti návrhu boli len 4 poslanci. Žiaľ, ďalších 117 sa hlasovania zdržalo (je to rekord NR SR v zdržaní sa). Nevieme, prečo tak hlasovali. Pritom sa jedná len o 72 mil. EUR na finančné odškodnenie a tieto prostriedky sú dokonca už vyčlenené a na rozpočet to nemá žiaden ďalší dopad. Pre nich to bolo len jedno z mnohých hlasovaní, pre nás predĺženie utrpenia a bezmocnosti. Nazdávame sa, že to mohlo byť spôsobené neznalosťou problematiky. Preto sme sa rozhodli v tomto volebnom období každému poslancovi problematiku opísať a vysvetliť, aby sa mohol podľa svojho vedomia a svedomia správne rozhodnúť.
Ak je niekto vinný, treba ho súdiť, odsúdiť a po zásluhe potrestať. Ústava Slovenskej republiky neumožňuje trestať bez viny a bez procesu. Platí aj prezumpcia neviny. V tomto prípade to ale vyzerá inak. Ani pri odstraňovaní starých krívd nie je prípustné, a v demokracii obzvlášť, uvaliť trest za kolektívnu vinu spáchanú štátom na úzku skupinu nevinných občanov. Štát mal niekoľko možností situáciu riešiť, ale žiadnu z nich nevyužil. Nechal problém rozrásť do obludných rozmerov. Ostali len beznádej, zničené rodiny a znetvorené domovy.
Prosíme Vás, odstráňte túto 25 ročnú krivdu. Vy ste jediní, ktorí môžu sňať toto nespravodlivé bremeno z našich pliec.

S úctou a nádejou

Tadeus Patlevič, predseda OZ Právo na bývanie