Diskusné fórum

2 %

Dátum: 19.01.2017 | Vložil: Jan

Dobre vidím, ak nevidím v zozname prijímateľov 2% za rok 2016 organizáciu "Právo na bývanie" ??

bytove nahrady nebudu...

Dátum: 07.10.2016 | Vložil: najomnik

A je to tu. To na co najomnici restituovanych bytov upozornovali pri vzniku zakona 260/2011 sa stalo skutocnostou. Primator pred mediami oznamil, ze v Bratislave sa v do 31.12.2016, teda termine urcenom zakonom, neodovzda ani jedna bytova nahrada. Kedy sa tak stane primator neinformoval.

Utrpenie pokracuje dalej!!!

Čas beží...

Dátum: 01.07.2016 | Vložil: Duško

Z poslednej schôdze členov OZ a z odpovede Mgr.Maruška p. Strakovi, že v žiadnych materiáloch minulého vedenia OZ nebola vyslovená požiadavka na finančné odškodnenie nájomníkov reštituovaných domov(?), som privítal od nového vedenia zverejnenie dotazníku, ktorý ponúka možnosti riešenia problému bytovej náhrady, pričom k súčasnému (a aj v blízkej budúcnosti ) riešeniu mi pripadá najlepšie a najrýchlejšie riešenie uvedené v bode 2. A ešte poznámku k dátumu vysťahovania t.j. 1.1.2017. To je všetko pekné, že majiteľ bude potrebovať súdne rozhodnutie, ale majiteľ vo veci výpovede z nájmu má v rukách všelijaké páky, nebudem ich uvádzať. A vieme ako rýchlo a nezaujate pracujú súdy. A žiť v takejto atmosfére?

Re:Čas beží...

Dátum: 18.07.2016 | Vložil: milan

kde je zverejnený ten dotazník

Re:Re:Čas beží...

Dátum: 20.07.2016 | Vložil: Duško

Dotazník pre člena OZ Právo na bývanie

Meno, priezvisko, titul:
Adresa opúšťaného bytu:
Plocha bytu v m2: počet osôb:

Bol Vám priznaný nárok na bytovú náhradu v zmysle 260/2011? ÁNO / NIE
Ak nie, prečo?

Záujem o finančnú náhradu ( Pri finančných náhradách vyberte ÁNO pre každú možnosť, ktorá Vám vyhovuje. Keď všetky, tak všetky, keď len niektoré tak len niektoré).
1. Mám záujem o finančnú náhradu vo výške trhovej hodnoty opúšťaného bytu (vypočítanej napríklad podľa znaleckého posudku).
vyberte ÁNO / NIE
2. Mám záujem o finančnú náhradu vo výške vypočítanej ako násobok m2 opúšťaného bytu, priemernej ceny m2 v Bratislave(2 000 €/m2) a koeficientu 0,75.
(Príklad: opúšťaný byt 100 m2 ... 100 x 2 000 x 0,75 = 150 000 €).
vyberte ÁNO / NIE
3. Mám záujem o finančnú náhradu vo výške vypočítanej ako násobok m2 priznanej bytovej náhrady a ceny 1 000 €/m2. (Príklad: 2 osoby – priznaný 2izbový náhradný byt s rozlohou 60 m2 ... 60 x 1 000 = 60 000 €).
vyberte ÁNO / NIE
4. Mám záujem výlučne o náhradný nájomný byt v zmysle aktuálneho znenia zákona 260/2011 (Nemám záujem o akúkoľvek finančnú náhradu).
vyberte ÁNO / NIE

Podpis: ........................................................ Dátum:

Re:Čas beží...

Dátum: 30.09.2016 | Vložil: Duško

Odpovedám sám sebe na otázku vysťahovania: majiteľ mi práve zrušil bankový účet, na ktorý som uhrádzal nájomné. Čo myslíte, čo príde ďalej?
A teraz babo raď...:(

Re:Re:Čas beží...

Dátum: 06.10.2016 | Vložil: trnka

Poziadajte ho oficialne-doporucene s dorucenkou o novy ucet alebo definovanie sposobu uhrady najomneho.

Re:Re:Re:Čas beží...

Dátum: 06.10.2016 | Vložil: Duško

Ďakujem, skúsim...

Re:Re:Re:Re:Čas beží...

Dátum: 07.10.2016 | Vložil: Tadeus Patlevič

z materálov magistrátu k našej problematike citujem:
"Pre žiadateľov, ktorým bol právoplatne priznaný nárok na bytové náhrady, bola vytvorená špeciálna e-mailová
adresa

nahradnenajomnebyvanie@bratislava.sk

, kde im budú v prípade potreby zodpovedané otázky k
danej problematike."

Stavebna uzavera v Ruzinove

Dátum: 28.06.2016 | Vložil: Julo

Ružinovské manévre vnímam to len ako také zabomysie vojny, keď si obyvatelia mesta majú v núdzi navzájom pomôcť, tak sa rozdeluju, radšej pomôžu psickom a macickam. Pochopil by som obyvatelov Ruzinova, keby mesto stavalo v Ruzinove bytove objekty pre imigrantov, zlocincov, keby sa tam stavali vykricane domy. Ale aj vtedy treba zvazit, ci ozaj ti ludia nepotrebuju skor pomoc ako nenavist. Treba si uvedomit aj to, ze tie pozemky su vo vlastnictve mesta a nie samotnych Ružinovčanov, teda mesto rozhoduje, co s nimi.

Roky, teda od roku 1967 do roku 1981, som býval na Čmelíkovej ulici, moja rodina tam býva dodnes a nikomu dnes nevadí ten nový obytný dom so 110 bytmi na Čmelíkovej, tie úhorom ležiace pozemky sa tam v podstate zveladili a zanikol hluk električiek. Ten pozemok a park (ak to možno vôbec nazvať parkom) pri Astronomickej ulici je absolútne nevyužitý, nikto tam nechodí, najmä v letných horúčavách, či zimných mrazoch. Park slúži len ako skrátený prechod do jedného bytového domu.

Aby sme si pripomenuli staré časy, pred rokom 1989 boli v Bratislave štyri panelárne s ročnou kapacitou 6000 bytov. V Bratislave sa postavilo ohromné množstvo bytov, ani spočítať sa to nedá, postavil sa aj celý Ružinov. Dnes je problém postaviť necelých 600 bytov. Za päť rokov od platnosti zákonov č. 260 a 261 sa nepostavil ani jeden, ktorý by riešil problém náhradných nájomných bytov v reštituovaných domoch.

Boli to nové byty a každý z týchto Ružinovčanov - nájomníkov si mohol po novembri 1989 odkúpiť byt do vlastníctva za smiešnu cenu. Treba povedať, že mnohí si odkúpili dva aj tri byty. My, obete reštitúcií sme takúto možnosť nemali a je smutné, že to úradníci, ako aj obyvatelia Ružinova, nedokážu pochopiť. Chce to iba málo, oboznámiť sa s dejinami obetí reštitúcií.

Kde bol ružinovský starosta, kde boli ružinovskí poslanci, kde bol stavebný úrad Ružinova, keď sa povolila výstavba obytného domu City House s takmer 100 bytmi na pozemkoch vymedzených ulicami Ružinovská, Chlumeckého a I. Horvátha, alebo výstavba 10-poschodového bytového domu so 110 bytmi na pozemkoch mesta vymedzených ulicami Ružinovská a Čmelíkova? Napíšem to tak, ako si myslím, boli na správnom mieste a zobrali od developera „cashové“ peniaze do svojho vrecka a postavilo sa, ba aj sa ďalej stavia. Prečo nezastavia aj toho developera na Chlumeckého ulici, bude sa ho týkať zamýšľaná stavebná uzávera?

Ruku na srdce, koľko pozemkov sa nielen na Pošni či Ostredkoch, ale v celom Ružinove predalo developerom, koľko nových objektov tam vyrástlo po roku 1989? Koľko pochybných zmlúv a stavebných povolení sa uzavrelo medzi developermi a mestskou časťou Ružinov? Keď ide o súkromný sektor, teda developera, tak sa povolí všetko, zahusťuje sa ako sa len dá, lebo je tam vždy aj provízia. Keď sa však má niečo povoliť v štátnom záujme, že by z toho mal prospech aj občan, keď sa tým má vyriešiť 25-ročná krivda, za ktorú ten občan nemôže, tak sa to nedá! Lebo je to bez provízie.

Všade vládne len korupcia, všade sa kradne, všade provízie a podvody, marazmus vo všetkých úradoch, v zdravotníctve, školstve, súdnictve, arogantná vláda a asociálny Smer, jedna kauza sa valí za druhou, ale nič sa nedeje, každá ďalšia kauza vždy prekryje druhú. Všetko sa rozkradlo a kradne sa ďalej, ani jeden politik, poslanec či štátny úradník nebol a nebude zavretý. Každý jeden politik s kamennou tvarou povie občanom, že on sa s korupciou ešte nestretol. Verejne je známe, že v štátnej pokladni by bol dostatok peňazí, keby politici toľko nekradli.

Starosta, miestni poslanci a stavebný úrad Ružinova môžu aj tomto prípade zarobiť, zákony č. 260 a 261 to umožňujú. Keby si títo ľudkovia a zástupcovia Ružinova poriadne preštudovali tieto zákony, zistili by, že by sa mestská a miestna pokladnica legálne a riadne naplnila. Ministerstvo dopravy (MDVRR SR ) to vyčíslilo na sumu presahujúcu 30 miliónov eur.

Tieto zákony, ktoré platia už päť rokov, jasne hovoria, ak mesto postaví náhradné nájomné byty za štátne dotácie na vlastných, mestských pozemkoch, stávajú sa tieto byty v plnej miere majetkom mesta! Ak ich mesto predá budúcim nájomníkom, tak tieto prostriedky zostanú mestu a nebudú účelovo viazané.

Stále nechápem filozofiu mesta, prečo nestavia, prečo nechce naplniť mestskú pokladnicu. Na jednej strane to mestu prikazuje zákon, mesto je povinne poskytnúť bytovú náhradu, na druhej strane mesto získa do mestskej pokladnice nemalé finančné prostriedky. Nechápem to aj preto, lebo mesto vedome nedodrží ustanovenia zákona č. 260 a namiesto zisku 30 miliónov bude ročne platiť majiteľom reštituovaných domov 4 milióny eur. Teda nie zisk, ale strata, to nemá logiku.

Neustále omieľanie, že v Bratislave sa nedajú postaviť byty za 1000 €/m², že dotácie sú nízke sa nezakladá na pravde. Určite sa dajú postaviť, len to by developer nesmel mat zisk 200 % a viac. V iných slovenských mestách sa za túto cenu byty nielenže dajú postaviť, ale aj predať, stačí si prejsť ponuky realitných kancelárií. Ceny stavebných materiálov sú v Slovenskej republike rovnaké, pozemky započítať nemusíme a platové regionálne rozdiely výslednú cenu neovplyvnia. Okrem toho zákon umožňuje dotáciu na pozemok a obstaranie príslušnej technickej vybavenosti.

Súčasný magistrát na čele s primátorom Ivom Nesrovnalom sa vyhovára na ten predchádzajúci, že nič neurobil pre vyriešenie otázky a krivdy pridelenia náhradných nájomných bytov. Neurobil, ale sebakriticky by sa mal pán Nesrovnal spýtať sám seba, som vo funkcii už takmer dva roky, čo som vlastne urobil? Ftáčnik spravil iba zoznam žiadateľov, ktorým bol priznaný nárok na bytovú náhradu. Nesrovnal ešte nemá ani pozemky, nikde sa ešte nezačalo stavať, žiadny postavený a pridelený byt, asi mu nechýba 30 miliónov.

Mimochodom, byvaly primator Ftáčnik si pred casom velmi vyhodne kupil byt v Starom meste na Kupelnej ulici, vonkoncom nie za trhovu cenu. Dokazal nam tym, ze volne byty v Starom meste boli, su a aj budu. My mu ten byt doprajeme, ale aj nam mohol take lacne a aj polohou vyhodne byty popridelovat a mohli by sa vyplatit zo statnych dotacii.

Kde je teda problém, že mesto za päť rokov nebolo schopné postaviť približne 580 bytov, prečo mesto nepostupuje a nedodržuje znenie zákona č. 260/2011, prečo mesto atakuje povinnosť poskytnúť bytovú náhradu žiadateľovi do 31.12.2016, prečo mesto vyhrocuje už aj tak dosť napäté vzťahy medzi vlastníkmi bytových domov a nájomníkmi? Vari chce, aby tu v Bratislave bol od nového roku 2017 Divoký Západ? Kto z mesta zaručí ďalšie bezkonfliktné užívanie bytov aj po 31.12.2016, aj keď to zákon č. 260 umožňuje?

Jediným záväzným riešením nájomných pomerov je riešenie zákonom č. 260/2011, so žiadnym iným riešením (finančné odškodnenie) sa podľa MDVRR SR neuvažuje, nie je prijaté, mesto sa teda musí už 5 rokov riadiť týmto zákonom. Keď si tento zákon detailne preštudujeme, čo asi málokto urobil, zistíme, že je výhodný nielen pre mesto, ale aj pre Bratislavčanov. Výhodou je nižšia obstarávacia cena a z nej odvíjajúci sa výpočet nájomného. Ďalšou výhodou je možnosť odkúpenia týchto bytov do osobného vlastníctva, pri odkúpení by sa tiež malo vychádzať z nizkej obstarávacej ceny. Nevýhodou je výber lokality, ale aj tam sú v Starom meste určite pozemkové rezervy, ako aj rozlohy bytov.

Mesto už dávno mohlo pri predajoch (aj lukratívnych) pozemkov, vydávaní stavebných povolení zaviazať každého jedného developera, že áno, môžeš stavať, ale z toho nám predáš toľko a toľko bytov za cenu 1000 €/m². Jednoduchá podmienka, aj tak by na tom developeri a potom aj mesto zarobili, a boli by byty aj centre mesta (pri Dunaji Zuckermandel, PKO, Národnom futbalovom štadióne, Mýtna, Račianska, Stein a pod.), alebo aj v blízkom centre. Niečo za niečo, ale nie len do vlastného vrecka.

Problém je teda v tom, že ak je niečo čo len trochu výhodné pre občana, ak má na to zo zákona nárok, ak sa tým čiastočne napráva krivda, tak spraviť v tomto štáte niečo spravodlive pre občana, to je jednoducho nemožné. Aj za cenu straty zisku 30 miliónov eur, radšej sa zvolí ročná strata 4 milióny eur. Opäť to zaplatí bežný daňovník a z kompetentných zamestnancov štátnej správy nebude nikto braný na zodpovednosť.

Obec, teda Bratislava, vobec nemusi nakoniec stavat, ale podla zakona c. 260/2011, §12. ods. 4, poskytne bytovu nahradu z bytov vo vlastnictve obce, teda ak ma byty, tak sem s nimi, a zo Stareho mesta a ihned. Volne byty v Starom meste boli, su a budu. Ftacnik nech vrati ten byt na Kupelnej, lebo nas takto okradol o jeden byt a hoci mohol, a mal na to styri roky, tak neposkytol a nepridelil ani jeden.

1 | 2 | 3 >>

Pridať nový príspevok