Ďakujem, skúsim...

z materálov magistrátu k našej problematike citujem:
"Pre žiadateľov, ktorým bol právoplatne priznaný nárok na bytové náhrady, bola vytvorená špeciálna e-mailová
adresa

nahradnenajomnebyvanie@bratislava.sk

, kde im budú v prípade potreby zodpovedané otázky k
danej problematike."

Ružinovské manévre vnímam to len ako také zabomysie vojny, keď si obyvatelia mesta majú v núdzi navzájom pomôcť, tak sa rozdeluju, radšej pomôžu psickom a macickam. Pochopil by som obyvatelov Ruzinova, keby mesto stavalo v Ruzinove bytove objekty pre imigrantov, zlocincov, keby sa tam stavali vykricane domy. Ale aj vtedy treba zvazit, ci ozaj ti ludia nepotrebuju skor pomoc ako nenavist. Treba si uvedomit aj to, ze tie pozemky su vo vlastnictve mesta a nie samotnych Ružinovčanov, teda mesto rozhoduje, co s nimi.

Roky, teda od roku 1967 do roku 1981, som býval na Čmelíkovej ulici, moja rodina tam býva dodnes a nikomu dnes nevadí ten nový obytný dom so 110 bytmi na Čmelíkovej, tie úhorom ležiace pozemky sa tam v podstate zveladili a zanikol hluk električiek. Ten pozemok a park (ak to možno vôbec nazvať parkom) pri Astronomickej ulici je absolútne nevyužitý, nikto tam nechodí, najmä v letných horúčavách, či zimných mrazoch. Park slúži len ako skrátený prechod do jedného bytového domu.

Aby sme si pripomenuli staré časy, pred rokom 1989 boli v Bratislave štyri panelárne s ročnou kapacitou 6000 bytov. V Bratislave sa postavilo ohromné množstvo bytov, ani spočítať sa to nedá, postavil sa aj celý Ružinov. Dnes je problém postaviť necelých 600 bytov. Za päť rokov od platnosti zákonov č. 260 a 261 sa nepostavil ani jeden, ktorý by riešil problém náhradných nájomných bytov v reštituovaných domoch.

Boli to nové byty a každý z týchto Ružinovčanov - nájomníkov si mohol po novembri 1989 odkúpiť byt do vlastníctva za smiešnu cenu. Treba povedať, že mnohí si odkúpili dva aj tri byty. My, obete reštitúcií sme takúto možnosť nemali a je smutné, že to úradníci, ako aj obyvatelia Ružinova, nedokážu pochopiť. Chce to iba málo, oboznámiť sa s dejinami obetí reštitúcií.

Kde bol ružinovský starosta, kde boli ružinovskí poslanci, kde bol stavebný úrad Ružinova, keď sa povolila výstavba obytného domu City House s takmer 100 bytmi na pozemkoch vymedzených ulicami Ružinovská, Chlumeckého a I. Horvátha, alebo výstavba 10-poschodového bytového domu so 110 bytmi na pozemkoch mesta vymedzených ulicami Ružinovská a Čmelíkova? Napíšem to tak, ako si myslím, boli na správnom mieste a zobrali od developera „cashové“ peniaze do svojho vrecka a postavilo sa, ba aj sa ďalej stavia. Prečo nezastavia aj toho developera na Chlumeckého ulici, bude sa ho týkať zamýšľaná stavebná uzávera?

Ruku na srdce, koľko pozemkov sa nielen na Pošni či Ostredkoch, ale v celom Ružinove predalo developerom, koľko nových objektov tam vyrástlo po roku 1989? Koľko pochybných zmlúv a stavebných povolení sa uzavrelo medzi developermi a mestskou časťou Ružinov? Keď ide o súkromný sektor, teda developera, tak sa povolí všetko, zahusťuje sa ako sa len dá, lebo je tam vždy aj provízia. Keď sa však má niečo povoliť v štátnom záujme, že by z toho mal prospech aj občan, keď sa tým má vyriešiť 25-ročná krivda, za ktorú ten občan nemôže, tak sa to nedá! Lebo je to bez provízie.

Všade vládne len korupcia, všade sa kradne, všade provízie a podvody, marazmus vo všetkých úradoch, v zdravotníctve, školstve, súdnictve, arogantná vláda a asociálny Smer, jedna kauza sa valí za druhou, ale nič sa nedeje, každá ďalšia kauza vždy prekryje druhú. Všetko sa rozkradlo a kradne sa ďalej, ani jeden politik, poslanec či štátny úradník nebol a nebude zavretý. Každý jeden politik s kamennou tvarou povie občanom, že on sa s korupciou ešte nestretol. Verejne je známe, že v štátnej pokladni by bol dostatok peňazí, keby politici toľko nekradli.

Starosta, miestni poslanci a stavebný úrad Ružinova môžu aj tomto prípade zarobiť, zákony č. 260 a 261 to umožňujú. Keby si títo ľudkovia a zástupcovia Ružinova poriadne preštudovali tieto zákony, zistili by, že by sa mestská a miestna pokladnica legálne a riadne naplnila. Ministerstvo dopravy (MDVRR SR ) to vyčíslilo na sumu presahujúcu 30 miliónov eur.

Tieto zákony, ktoré platia už päť rokov, jasne hovoria, ak mesto postaví náhradné nájomné byty za štátne dotácie na vlastných, mestských pozemkoch, stávajú sa tieto byty v plnej miere majetkom mesta! Ak ich mesto predá budúcim nájomníkom, tak tieto prostriedky zostanú mestu a nebudú účelovo viazané.

Stále nechápem filozofiu mesta, prečo nestavia, prečo nechce naplniť mestskú pokladnicu. Na jednej strane to mestu prikazuje zákon, mesto je povinne poskytnúť bytovú náhradu, na druhej strane mesto získa do mestskej pokladnice nemalé finančné prostriedky. Nechápem to aj preto, lebo mesto vedome nedodrží ustanovenia zákona č. 260 a namiesto zisku 30 miliónov bude ročne platiť majiteľom reštituovaných domov 4 milióny eur. Teda nie zisk, ale strata, to nemá logiku.

Neustále omieľanie, že v Bratislave sa nedajú postaviť byty za 1000 €/m², že dotácie sú nízke sa nezakladá na pravde. Určite sa dajú postaviť, len to by developer nesmel mat zisk 200 % a viac. V iných slovenských mestách sa za túto cenu byty nielenže dajú postaviť, ale aj predať, stačí si prejsť ponuky realitných kancelárií. Ceny stavebných materiálov sú v Slovenskej republike rovnaké, pozemky započítať nemusíme a platové regionálne rozdiely výslednú cenu neovplyvnia. Okrem toho zákon umožňuje dotáciu na pozemok a obstaranie príslušnej technickej vybavenosti.

Súčasný magistrát na čele s primátorom Ivom Nesrovnalom sa vyhovára na ten predchádzajúci, že nič neurobil pre vyriešenie otázky a krivdy pridelenia náhradných nájomných bytov. Neurobil, ale sebakriticky by sa mal pán Nesrovnal spýtať sám seba, som vo funkcii už takmer dva roky, čo som vlastne urobil? Ftáčnik spravil iba zoznam žiadateľov, ktorým bol priznaný nárok na bytovú náhradu. Nesrovnal ešte nemá ani pozemky, nikde sa ešte nezačalo stavať, žiadny postavený a pridelený byt, asi mu nechýba 30 miliónov.

Mimochodom, byvaly primator Ftáčnik si pred casom velmi vyhodne kupil byt v Starom meste na Kupelnej ulici, vonkoncom nie za trhovu cenu. Dokazal nam tym, ze volne byty v Starom meste boli, su a aj budu. My mu ten byt doprajeme, ale aj nam mohol take lacne a aj polohou vyhodne byty popridelovat a mohli by sa vyplatit zo statnych dotacii.

Kde je teda problém, že mesto za päť rokov nebolo schopné postaviť približne 580 bytov, prečo mesto nepostupuje a nedodržuje znenie zákona č. 260/2011, prečo mesto atakuje povinnosť poskytnúť bytovú náhradu žiadateľovi do 31.12.2016, prečo mesto vyhrocuje už aj tak dosť napäté vzťahy medzi vlastníkmi bytových domov a nájomníkmi? Vari chce, aby tu v Bratislave bol od nového roku 2017 Divoký Západ? Kto z mesta zaručí ďalšie bezkonfliktné užívanie bytov aj po 31.12.2016, aj keď to zákon č. 260 umožňuje?

Jediným záväzným riešením nájomných pomerov je riešenie zákonom č. 260/2011, so žiadnym iným riešením (finančné odškodnenie) sa podľa MDVRR SR neuvažuje, nie je prijaté, mesto sa teda musí už 5 rokov riadiť týmto zákonom. Keď si tento zákon detailne preštudujeme, čo asi málokto urobil, zistíme, že je výhodný nielen pre mesto, ale aj pre Bratislavčanov. Výhodou je nižšia obstarávacia cena a z nej odvíjajúci sa výpočet nájomného. Ďalšou výhodou je možnosť odkúpenia týchto bytov do osobného vlastníctva, pri odkúpení by sa tiež malo vychádzať z nizkej obstarávacej ceny. Nevýhodou je výber lokality, ale aj tam sú v Starom meste určite pozemkové rezervy, ako aj rozlohy bytov.

Mesto už dávno mohlo pri predajoch (aj lukratívnych) pozemkov, vydávaní stavebných povolení zaviazať každého jedného developera, že áno, môžeš stavať, ale z toho nám predáš toľko a toľko bytov za cenu 1000 €/m². Jednoduchá podmienka, aj tak by na tom developeri a potom aj mesto zarobili, a boli by byty aj centre mesta (pri Dunaji Zuckermandel, PKO, Národnom futbalovom štadióne, Mýtna, Račianska, Stein a pod.), alebo aj v blízkom centre. Niečo za niečo, ale nie len do vlastného vrecka.

Problém je teda v tom, že ak je niečo čo len trochu výhodné pre občana, ak má na to zo zákona nárok, ak sa tým čiastočne napráva krivda, tak spraviť v tomto štáte niečo spravodlive pre občana, to je jednoducho nemožné. Aj za cenu straty zisku 30 miliónov eur, radšej sa zvolí ročná strata 4 milióny eur. Opäť to zaplatí bežný daňovník a z kompetentných zamestnancov štátnej správy nebude nikto braný na zodpovednosť.

Obec, teda Bratislava, vobec nemusi nakoniec stavat, ale podla zakona c. 260/2011, §12. ods. 4, poskytne bytovu nahradu z bytov vo vlastnictve obce, teda ak ma byty, tak sem s nimi, a zo Stareho mesta a ihned. Volne byty v Starom meste boli, su a budu. Ftacnik nech vrati ten byt na Kupelnej, lebo nas takto okradol o jeden byt a hoci mohol, a mal na to styri roky, tak neposkytol a nepridelil ani jeden.

Pozeram sa na to realisticky.

Preco sa nezacalo stavat napr. v Ruzinove - vzburili sa obcania = volici.
Buria sa voci akejkolvek vystavbe, s tym ze nikto nepovie ze komercny developer bojuje s protestami niekolko rokov, mesto to bohuzial zacalo riesit na poslednu chvilu v roku 2016. Ziaden poslanec, ktory je voleny nebude bojovat proti svojim volicom. Mozno alibizmus, neviem, ak by sa nestavalo v stabilizovanom uzemi, neexistuje zakonna moc zabranit (aj ked po "prietahoch" zo strany obcanov), ale po case by vyssia instancia-kraj musela suhlasit s UR a stabevnym povolenim.

Ak pominiem problem, ze sa obacnia buria voci akejkovek vystavbe, mozu si mysliet, ze regulovany najomnici su socky/problemovi. Z vlastnej skusenosti poviem, ludia su rozni, ale vo vseobecosti to tak nie je, su to bezni ludia, len mali smolu, ze si nemohli odkupit byty za zostatkovu hodnotu.

K cene za kolko sa da postavit, cena za m2 stavby nie je len realny naklad na stavbu, ale aj projeky, inziniering, urokove naklady, parkovacie statia ...

1000e s DPH v BA je asi mierne za hranou (bez zapocitania ceny pozemku, ktory akoze vlastni mesto/alebo jeho cast). SFRB z ktoreho sa maju financovat najome byty ma sustavu dotacii a parkovanie, pivnicne kobky ... nie su uplatnitelny narok. Hlavne parkovanie je problem, pretoze podla platnej legislativnej vyhlasky ho vybudovat musia (vynimka je neprispustna, komercny developer by to dal na EU sud) a to je neuplatnitelny naklad. Parkovanie v -1PP v nakladoch stoji v nakladich cca 6500euro bez DPH (ano obcas sa predava pod cenu, lebo lepsie predat zo stratou, ako mat neefektivnu investiciu), opet neuplatnitelny naklad podla podmienok SFRB. Proste to asi nejde.

Je potrebne zohladnit regionalen specifika (cena prace, zabranie verejneho priestranstva, km ci najazdia stavebne dodavky po BA), co stat nemoze (podobne ako u platov ucitelov), proste podmienky musia byt rovnake pre cele Slovensko aby nebola diskriminacia.

K tym 4 mil co maju akoze doplatit rocne na komercne najomne, no neviem.
1. 560 bytov bolo v roku 2012 kedy sa ukoncil proces pridelovania bytovych nahrad, dnes je situacia mierne ina, nechcem povedat konkretne cislo ale par ludi uz urcite nie je na zoznamoch (prestahovali sa/su v domove dochodcova/zomreli ..) proste je tam nejaky ubytok.
2. komercne najomen ale ? Niektore byty na "luxusnych" lokalitach su v (dezolatnom) stave, v kotrom sa nedaju vobec prenajat, cize bolo by ich komercne najomene 800-700e/mesiac?
3. matematika 4mil/560 bytov/12mesiacov cca doplatok 600e/mesiac. To je najome (nie energie, sluzby....) ale ved regulovany najomnici platia uz nejake najomne, dajme tomu 150e, cize mi niekto chce povedat, ze nezrekonstruovany 1izbak sa v priemere prenajima v centre mesta za 600+150+energie. Asi tak.

Stacilo, vidim tam vsetko len nie snahu o riesenie a mozno aj manipulaciu a pokus o vytvorenie spolocenskeho problemu aby za predrazene ceny stavali byty spriazdnene firmy ... lebo 4 mil doplatok je vela a ...

Prepacte mi preklepy, nemam okuliare.

Krasny den

Prosim ,prečo sa nikde nehovori kolko sa bude platiť,za nahradne najomne byty,prečo opať musime byť ukrivdeny že byt si nemožeme mať v osobnom vlastnictve..ešte k vystavbe,ved vačsina chceme finač.nahradu.musim byt prevzait ked mam 3 izb.s detmi a teraz mi daju len mini 2 izb.možem byt odmietnuť prevziať?

Koľko sa bude platiť za náhradné byty určí mesto. Zákon stanovuje strop a je na meste, či ho využije. Minister Brecely v liste (bol zaslaný každému, kto má nárok na bytovú náhradu) uviedol, že cena za nájom (myslí sa tým holý nájom bez energií, odvozu smetí, atď) je podľa zákona č. 260/2011 Z.z. maximálne 4,16€ na m2. Čiže na 2-izbový byt s rozlohou 60m2 to vychádza maximálne cca 250€. Keď si k tomu pripočítate vodu, teplú vodu, elektrinu, plyn, odvoz smetí, ... tak to môže byť aj viac ako 400€.

Byty nie je v Bratislave prevziať aké. Ak Vám ale mesto ponúkne na prevzatie bytovú náhradu v zmysle zákona č. 260/2011 Z.z. prevziať ju musíte. V opačnom prípade strácate nárok na bytovú náhradu.

§ 10
(4) Poskytnutú bytovú náhradu môže žiadateľ odmietnuť, ak
a) nespĺňa všeobecné technické požiadavky na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie podľa osobitného predpisu7) a žiadateľ o poskytnutie takej bytovej náhrady obec požiadal v žiadosti,
b) nie je v súlade s § 5 ods. 6,
c) nie je v stave spôsobilom na jej riadne užívanie a neumožňuje plný a nerušený výkon práv spojených s užívaním bytu.
(5) Ak žiadateľ odmietne poskytnutú bytovú náhradu podľa odseku 4, obec odstráni nedostatky, pre ktoré žiadateľ odmietol bytovú náhradu, alebo poskytne žiadateľovi vyhovujúcu bytovú náhradu.

§ 5
(6) Nájomcovi a spoločne posudzovaným osobám, ktorí sa nachádzajú v materiálnej bytovej núdzi, sa poskytne bytová náhrada, ktorou je náhradný nájomný byt
a) s jednou obytnou miestnosťou pre jednu fyzickú osobu,
b) s dvomi obytnými miestnosťami pre dve až tri fyzické osoby,
c) s tromi obytnými miestnosťami pre štyri až päť fyzických osôb,
d) so štyrmi obytnými miestnosťami pre šesť a viac fyzických osôb.

Vidím, že to malo pozitívny dopad na Vašu zaneprázdnenosť a konečne ste sa rozhýbali. Len tak ďalej.

S pozdravom

Zdar a sílu

Vaša Ma.

Chcem sa spýtať, či všetci "žiadatelia-márni čakatelia" dostali niekedy v minulosti alebo teraz (15.2.2015) potvrdenie o zápise do zoznamu podpísané priamo pánom primátorom?
Ďakujem

To s týmtotu to myslíte vážne ? Kreativita Vám ozaj nechýba.

Ako to myslíte? A slušnosť by radila predstaviť sa, či?

V prípade, že chcete pomôcť niečo vylepšiť, napíšte nám prosím do mailu Vaše návrhy a pripomienky.

Ďakujeme